Martin Karlík
Rozprávka o zrnkách kuchynskej soli
Kde bolo, tam bolo, na kredenci, ktorý sa dnes volá kuchynská linka, ležala umelohmotná nádoba so soľou, ktorú chemici zovú chlorid sodný. Len si tak ležala v nádobke a dobre jej bolo, tak ako len soli môže byť. A to ešte netušila, že o pár chvíľ sa zmení život všetkých zrniek soli v nádobke, a to k lepšiemu ako to už v rozprávkach býva. Nečudujte sa, že píšem život, aj keď je to obyčajná soľ! Veci okolo nás žijú - dýchajú, cítia, vidia a rozprávajú sa o nás, akí sme k nim necitliví a nevšímaví. Je im veľmi ľúto, keď im nevenujeme pozornosť, hoci nám pomáhajú, ako nejlepšie vedia. Takto podobne - rozhovorom o domnelej zbytočnosti - začal príbeh pol kilogramu zrniek kuchynskej soli, na ktorý sa nesmie tak rýchlo zabudnúť, aspoň pre tých, ktorí si ho prečítajú. Aj zrnká soli majú svoju múdrosť a majú nám čo povedať.