reklama

Nočný výstup na Kriváň I

Nočný výstup na Kriváň je už dlhoročná tradícia u Saleziánov na Trnávke v Bratislave, kde pôsobím ako animátor. Po minulé roky sa mi nikdy nepodarilo zúčastniť sa tejto akcie, preto som sa tentoraz veľmi tešil. Pri balení som cítil zvláštny nepokoj, niečo ako trému pred skúškou. Keď sa za nami zavreli dvere autobusu, ktorý sa lenivo rozbehol na dlhú cestu, vedel som, že nás čaká niečo, na čo tak ľahko nezabudneme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Prvá časť cesty ubiehala veľmi rýchlo - obklopený kamarátmi, diskutujúc o všeličom možnom som zabudol ako plynie čas. Za Považskou Bystricou sme si dali prvú prestávku. Vybehli sme von prevetrať sa a odľahčiť sa od toho, čo sme v autobuse vypili. Moj foťák som pred dvoma dňami vybral z opravy, chcel som vyskúšať, či za ten čas fotiť nezabudol. Kamaráta Lacka som nahovoril na momentku, ako sa dôkladne pripravuje na výstup, aby mal dosť energie. Naneštastie rukoväť chytil trocha silnejšie, a to, čo natankoval, musel aj ísť zaplatiť.   

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

Asi po piatich hodinách sme uvideli štíty Vysokých Tatier. Namiesto radosti a odhodlania sa ma začala zmocnovať únava, nechuť, lenivosť. Necítil som sa úplne fit a keď sme z autobusu vystúpili do studeného tatranského vzduchu, srdce mi pištalo po teplúčkom bratislavskom byte.

Zo Štrbského plesa sme išli po červenej až k Jamskému plesu, kde sme si dali prestávku. Cesta bola rovná, stúpanie skoro žiadne, toto som ešte zvládal bez prekážok. Nádherne nám svietil mesiac, ktorý bol v splne. Po chvíli sme vystúpili z lesa do pásma kosodreviny, kde už boli skaly a kde sme začali mať výhľad na Nízke Tatry a okolité štíty Vysokých Tatier. Cestou sem som si v autobuse krátil čas mp3 prehrávačom, ktorý som si s miernymi výčitkami vytiahol aj teraz. Krásne tatranské ticho, príroda, a ty si dáš slúchatká do uší jak nejaký Blavák, né? Po chvíľke som však zmenil názor - s pesničkami ako Banská Bystrica, Starry, starry night, či Green Fields sa kráčalo ľahko, malo to svoje čaro. Potom začali prvé problémy: nepil som, lebo sa mi termosku nechcelo vyťahovať z batoha, začala mi byť zima, pritom som bol spotený, čo som pocítil hneď, ako trochu zafúkalo. A navyše mi začalo byť zle od žalúdka. Načo som sem liezol... Chcem ísť domov...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každým krokom som bol unavenejší. Funkcia "random" v hudobných prehrávačoch môže byť veľmi škodoradostná. "...až to se mnu sekne, to bude pěkne, fajne a pěkne..." Makaj, šlap ďalej, však si prešiel z Koliby do Dobrej Vody za tri dni! "...aj tak sme stále frajeri..." Nespal som, načo som sa trepal v noci na Kriváň! Koľko je asi hodín? "...až mě zítra ráno v pět, ke zdi postaví..." Načo som sem išiel...

Poriadna kríza prišla cez druhú prestávku, tesne pod Krivánskym žľabom. Zámerne sme tam vyčkávali, aby sme na vrchole nečakali zbytočne dlho na východ slnka, čo bol hlavný cieľ nášho výletu. Bolo tesne pod nulou, ale silný vietor zimu priam umocňuje. Omŕzali mi nohy, ruky, tak som si z batoha vytiahol termosku s čajom. Keď som si z neho pomaly chlipol, aby som sa akože nepopálil, pochopil som, že mám znamenitý ice tea. Triasol som sa ako púštna líška na polárnom kruhu a strašne, stašne som chcel ísť domov. Nadával som ako pohan, dušoval som sa, že na budúci rok sem neprídem ani za milión.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pomaly vyrážame na poslednú časť výstupu. Moja kríza sa prehlbuje. Načo som sem išiel... Srdce mi bije ako splašené, počujem ho úplne jasne. Párkrát ma napne na vracanie, hádžem zo seba ruksak a sadám si naň. Cmúľam posledné kúsky hroznového cukru. Už nemôžem, ani meter... Vtom vidím dievčatá, ktoré ma pomaly, ale isto predbiehajú. Tak to teda nie, čo som horší ako ony? Dávam si ruksak na chrbát a snažím sa ich dohnať. Opäť si však musím sadnúť. Pozerám na vrchol, stále akoby sa vzďaľoval. Otočím sa naopak a pozerám na cestu, ktorou som sem prišiel. Chcem ísť domov... Kriváň? V noci? Nikdy viac! Otočím sa naspäť. Však to nie je až tak ďaleko... Beriem batoh na seba a pomaly idem hore. Idem akoby vo sne, nevnímam. Až som sa zrazu ocitol na vrchole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konečne! Pred pár minútami som počítal s tým, že sa otočím naspäť. Teraz som už hore s ostatnými, mrzneme od zimy a čakáme na 6:42, kedy má vyjsť slnko. Mesiac v splne bol krásny a veľký.

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

A potom vyšlo slnko! Predsa tie útrapy za niečo stáli... Vidieť aj tieň Kriváňa na Liptovských Kopách.

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

kliknie pre zväčšenie
kliknie pre zväčšenie 

   

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

 

klikni pre zväčšenie
klikni pre zväčšenie 

Pokračovanie vyjde o hodinu...

Martin Karlík

Martin Karlík

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden." Milan Rastislav Štefánik Zoznam autorových rubrík:  PoéziaFotografieLa dolce VitaRozprávky a príbehySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu